The Buddha teaches on the six sense bases regarding in search of gratification (exterior), guiding disciples toward discernment of sense experience and release from clinging.

SN 35.16 In Search of Gratification (Exterior)

“Rūpānāhaṁ, bhikkhave, assādapariyesanaṁ acariṁ. Yo rūpānaṁ assādo tadajjhagamaṁ. Yāvatā rūpānaṁ assādo paññāya me so sudiṭṭho. Rūpānāhaṁ, bhikkhave, ādīnavapariyesanaṁ acariṁ. Yo rūpānaṁ ādīnavo tadajjhagamaṁ. Yāvatā rūpānaṁ ādīnavo paññāya me so sudiṭṭho. Rūpānāhaṁ, bhikkhave, nissaraṇapariyesanaṁ acariṁ. Yaṁ rūpānaṁ nissaraṇaṁ tadajjhagamaṁ. Yāvatā rūpānaṁ nissaraṇaṁ, paññāya me taṁ sudiṭṭhaṁ. Saddānāhaṁ, bhikkhavegandhānāhaṁ, bhikkhaverasānāhaṁ, bhikkhavephoṭṭhabbānāhaṁ, bhikkhavedhammānāhaṁ, bhikkhave, assādapariyesanaṁ acariṁ. Yo dhammānaṁ assādo tadajjhagamaṁ. Yāvatā dhammānaṁ assādo paññāya me so sudiṭṭho. Dhammānāhaṁ, bhikkhave, ādīnavapariyesanaṁ acariṁ. Yo dhammānaṁ ādīnavo tadajjhagamaṁ. Yāvatā dhammānaṁ ādīnavo paññāya me so sudiṭṭho. Dhammānāhaṁ, bhikkhave, nissaraṇapariyesanaṁ acariṁ. Yaṁ dhammānaṁ nissaraṇaṁ tadajjhagamaṁ. Yāvatā dhammānaṁ nissaraṇaṁ, paññāya me taṁ sudiṭṭhaṁ.

Yāvakīvañcāhaṁ, bhikkhave, imesaṁ channaṁ bāhirānaṁ āyatanānaṁ assādañca assādato, ādīnavañca ādīnavato, nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṁ nābbhaññāsiṁ …pe… paccaññāsiṁ.

Ñāṇañca pana me dassanaṁ udapādi: ‘akuppā me vimutti, ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’”ti.

Catutthaṁ.

Reference Translation by Bhikkhu Sujato (CC0).

“Rūpānāhaṁ, bhikkhave, assādapariyesanaṁ acariṁ.

“Mendicants, I went in search of the gratification of sights,

Yo rūpānaṁ assādo tadajjhagamaṁ.

and I found it. …”

Yāvatā rūpānaṁ assādo paññāya me so sudiṭṭho.

Rūpānāhaṁ, bhikkhave, ādīnavapariyesanaṁ acariṁ.

Yo rūpānaṁ ādīnavo tadajjhagamaṁ.

Yāvatā rūpānaṁ ādīnavo paññāya me so sudiṭṭho.

Rūpānāhaṁ, bhikkhave, nissaraṇapariyesanaṁ acariṁ.

Yaṁ rūpānaṁ nissaraṇaṁ tadajjhagamaṁ.

Yāvatā rūpānaṁ nissaraṇaṁ, paññāya me taṁ sudiṭṭhaṁ.

Saddānāhaṁ, bhikkhave

gandhānāhaṁ, bhikkhave

rasānāhaṁ, bhikkhave

phoṭṭhabbānāhaṁ, bhikkhave

dhammānāhaṁ, bhikkhave, assādapariyesanaṁ acariṁ.

Yo dhammānaṁ assādo tadajjhagamaṁ.

Yāvatā dhammānaṁ assādo paññāya me so sudiṭṭho.

Dhammānāhaṁ, bhikkhave, ādīnavapariyesanaṁ acariṁ.

Yo dhammānaṁ ādīnavo tadajjhagamaṁ.

Yāvatā dhammānaṁ ādīnavo paññāya me so sudiṭṭho.

Dhammānāhaṁ, bhikkhave, nissaraṇapariyesanaṁ acariṁ.

Yaṁ dhammānaṁ nissaraṇaṁ tadajjhagamaṁ.

Yāvatā dhammānaṁ nissaraṇaṁ, paññāya me taṁ sudiṭṭhaṁ.

Yāvakīvañcāhaṁ, bhikkhave, imesaṁ channaṁ bāhirānaṁ āyatanānaṁ assādañca assādato, ādīnavañca ādīnavato, nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṁ nābbhaññāsiṁ …pe… paccaññāsiṁ.

Ñāṇañca pana me dassanaṁ udapādi:

‘akuppā me vimutti, ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’”ti.

Catutthaṁ.

Qualities:

Wisdom

Wisdom

Lived understanding and sound judgment that steers the mind away from suffering, distinct from mere accumulation of facts.

Also known as: (of a person) wise, astute, intelligent, learned, skilled, firm, stable, steadfast, an experiential understanding of the four noble truths
Pāli: paññā, medhā, dhīra, paṇḍita, asammūḷha
View all discourses →

Last updated on July 27, 2026