The Buddha describes the four individuals—one who practices to benefit themselves, but not others;, one who practices to benefit others, but not themselves;, and one who practices to benefit neither themselves nor others; and.

AN 4.99 Training Rules

“Cattārome, bhikkhave, puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ. Katame cattāro?

attahitāya paṭipanno no parahitāya,

parahitāya paṭipanno no attahitāya,

nevattahitāya paṭipanno no parahitāya,

attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca.

Kathañca, bhikkhave, puggalo attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā pāṇātipātā paṭivirato hoti, no paraṁ pāṇātipātā veramaṇiyā samādapeti; attanā adinnādānā paṭivirato hoti, no paraṁ adinnādānā veramaṇiyā samādapeti; attanā kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, no paraṁ kāmesumicchācārā veramaṇiyā samādapeti; attanā musāvādā paṭivirato hoti, no paraṁ musāvādā veramaṇiyā samādapeti; attanā surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti, no paraṁ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiyā samādapeti. Evaṁ kho, bhikkhave, puggalo attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya.

Kathañca, bhikkhave, puggalo parahitāya paṭipanno hoti, no attahitāya? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā pāṇātipātā appaṭivirato hoti, paraṁ pāṇātipātā veramaṇiyā samādapeti; attanā adinnādānā appaṭivirato hoti, paraṁ adinnādānā veramaṇiyā samādapeti; attanā kāmesumicchācārā appaṭivirato hoti, paraṁ kāmesumicchācārā veramaṇiyā samādapeti; attanā musāvādā appaṭivirato hoti, paraṁ musāvādā veramaṇiyā samādapeti; attanā surāmerayamajjapamādaṭṭhānā appaṭivirato hoti, paraṁ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiyā samādapeti. Evaṁ kho, bhikkhave, puggalo parahitāya paṭipanno hoti, no attahitāya.

Kathañca, bhikkhave, puggalo nevattahitāya paṭipanno hoti no parahitāya? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā pāṇātipātā appaṭivirato hoti, no paraṁ pāṇātipātā veramaṇiyā samādapeti …pe… attanā surāmerayamajjapamādaṭṭhānā appaṭivirato hoti, no paraṁ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiyā samādapeti. Evaṁ kho, bhikkhave, puggalo nevattahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya.

Kathañca, bhikkhave, puggalo attahitāya ceva paṭipanno hoti parahitāya ca? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā ca pāṇātipātā paṭivirato hoti, parañca pāṇātipātā veramaṇiyā samādapeti …pe… attanā ca surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti, parañca surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiyā samādapeti. Evaṁ kho, bhikkhave, puggalo attahitāya ceva paṭipanno hoti parahitāya ca.

Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṁvijjamānā lokasmin”ti.

Navamaṁ.

Reference Translation by Bhikkhu Sujato (CC0).

“Cattārome, bhikkhave, puggalā santo saṁvijjamānā lokasmiṁ.

“Mendicants, these four individuals are found in the world.

Katame cattāro?

What four?

attahitāya paṭipanno no parahitāya,

One who practices to benefit themselves, but not others;

parahitāya paṭipanno no attahitāya,

one who practices to benefit others, but not themselves;

nevattahitāya paṭipanno no parahitāya,

one who practices to benefit neither themselves nor others; and

attahitāya ceva paṭipanno parahitāya ca.

one who practices to benefit both themselves and others.

Kathañca, bhikkhave, puggalo attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya?

And how does an individual practice to benefit themselves, but not others?

Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā pāṇātipātā paṭivirato hoti, no paraṁ pāṇātipātā veramaṇiyā samādapeti;

It’s when an individual doesn’t kill living creatures, steal, commit sexual misconduct, lie, or consume intoxicants of beer, wine, and liquor. But they don’t encourage others to do the same.

attanā adinnādānā paṭivirato hoti, no paraṁ adinnādānā veramaṇiyā samādapeti;

attanā kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, no paraṁ kāmesumicchācārā veramaṇiyā samādapeti;

attanā musāvādā paṭivirato hoti, no paraṁ musāvādā veramaṇiyā samādapeti;

attanā surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti, no paraṁ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiyā samādapeti.

Evaṁ kho, bhikkhave, puggalo attahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya.

That’s how an individual practices to benefit themselves, but not others.

Kathañca, bhikkhave, puggalo parahitāya paṭipanno hoti, no attahitāya?

And how does an individual practice to benefit others, but not themselves?

Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā pāṇātipātā appaṭivirato hoti, paraṁ pāṇātipātā veramaṇiyā samādapeti;

It’s when an individual kills living creatures, steals, commits sexual misconduct, lies, and consumes intoxicants of beer, wine, and liquor. But they encourage others to not do these things.

attanā adinnādānā appaṭivirato hoti, paraṁ adinnādānā veramaṇiyā samādapeti;

attanā kāmesumicchācārā appaṭivirato hoti, paraṁ kāmesumicchācārā veramaṇiyā samādapeti;

attanā musāvādā appaṭivirato hoti, paraṁ musāvādā veramaṇiyā samādapeti;

attanā surāmerayamajjapamādaṭṭhānā appaṭivirato hoti, paraṁ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiyā samādapeti.

Evaṁ kho, bhikkhave, puggalo parahitāya paṭipanno hoti, no attahitāya.

That’s how an individual practices to benefit others, but not themselves.

Kathañca, bhikkhave, puggalo nevattahitāya paṭipanno hoti no parahitāya?

And how does a person practice to benefit neither themselves nor others?

Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā pāṇātipātā appaṭivirato hoti, no paraṁ pāṇātipātā veramaṇiyā samādapeti …pe… attanā surāmerayamajjapamādaṭṭhānā appaṭivirato hoti, no paraṁ surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiyā samādapeti.

It’s when an individual kills, etc. … and doesn’t encourage others to not do these things.

Evaṁ kho, bhikkhave, puggalo nevattahitāya paṭipanno hoti, no parahitāya.

That’s how an individual practices to benefit neither themselves nor others.

Kathañca, bhikkhave, puggalo attahitāya ceva paṭipanno hoti parahitāya ca?

And how does an individual practice to benefit both themselves and others?

Idha, bhikkhave, ekacco puggalo attanā ca pāṇātipātā paṭivirato hoti, parañca pāṇātipātā veramaṇiyā samādapeti …pe… attanā ca surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭivirato hoti, parañca surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiyā samādapeti.

It’s when an individual doesn’t kill, etc. … and encourages others to do the same.

Evaṁ kho, bhikkhave, puggalo attahitāya ceva paṭipanno hoti parahitāya ca.

That’s how an individual practices to benefit both themselves and others.

Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṁvijjamānā lokasmin”ti.

These are the four individuals found in the world.”

Navamaṁ.

Qualities:

Sexual misconduct

Sexual misconduct

Transgression of boundaries in intimate relations—acting on desire in ways that betray trust, cause harm, or violate the commitments of oneself or others.

Also known as: crossing boundaries, infidelity, inappropriate sexual behavior, unfaithfulness to one's partner
Pāli: kāmesumicchācāra
View all discourses →
Wisdom

Wisdom

Lived understanding and sound judgment that steers the mind away from suffering, distinct from mere accumulation of facts.

Also known as: (of a person) wise, astute, intelligent, learned, skilled, firm, stable, steadfast, an experiential understanding of the four noble truths
Pāli: paññā, medhā, dhīra, paṇḍita, asammūḷha
View all discourses →

Last updated on July 27, 2026